Kavan ALPHA 1500 Bauanleitung Seite 32

dáva trochu nižšia vztlak (tým nižší, čím vyšší je náklon). V zákrute tiež musíte
prekonávať zotrvačné sily, ktoré nútia model pokračovať v priamom letu atď -
bolo by to na dlhé rozprávanie, tu nám ide len o opis toho, ako sa model v zá-
krute riadi. Výškovku priťahujte len toľko, aby model zákrutu prelietal takmer
vodorovne - s trupom skoro rovnobežným so zemou - s čo najmenším klesaním.
Akonáhle preletí približne 3 / 4 oblúku zákruty, je čas model vychýlením krídeliek
na opačnú stranu porovnať, súčasne sa povoľuje pritiahnutie výškovky.
Pamätajte, že bez správneho pritiahnutia výškovky nie je možné zákrutou pre-
letieť, ak nepritiahnete alebo pritiahnete málo, model prejde do klesania (to
je častá začiatočnícka chyba pilotov, ktorí si nedajú povedať a začínajú sami -
uvedú model do prvej zákruty po štarte a potom už len strnulo prizerajú, ako sa
model v zostupnom lete zapichne do zeme). Ak pritiahnete príliš, je to tiež zle,
pretože hrozí strata rýchlosti a pád modelu.
Koordinovaná zákruta s krídelkami, výškovkou a smerovkou
V „predpisovom" prevedení s použitím smerovky postupujte podobne - model
najskôr uveďte krídelkami do náklonu , s malým oneskorením vychýlite smerov-
ku a pritiahnite výškovku - práve tak, aby model držal stály náklon a v kĺzavom
lete strácal čo najmenej výšku.
Koordinovaná zákruta vľavo (180 °)
Priamy a vodorovný let
Priamy a vodorovný let
Výchylky ovládacích plôch
Krídelká
Výškovka
Smerovka
Zapojenie smerovky do riadenia so prejaví nasledovne: model ste uviedli krídel-
kami do náklonu vľavo, vychýlite smerovku doľava. Model začne zatáčať vľavo a
začne klesá - viac, ako v predchádzajúcom spôsobe preletu zákruty bez vychý-
lenia smerovky. To je spôsobené tým, že akonáhle so smerovka vychýli zo zvislej
roviny, začne zároveň pôsobiť ako výškovka - a to ako výškovka vychýlená na-
dol, potláčaná, ktorý spôsobuje, model klesá. Prelet zákruty preto opäť vyžaduje
i prácu s výškovkou - musíte ju mierne pritiahnuť, aby model zákrutu prelietal bez
straty výšky (alebo len s minimálnou stratou v kĺzavom letu bez motora).
V skutočnosti je to tak, že smerovka sa skôr ako na zatáčanie používa k „ochot-
nějšímu" náletu do zákruty a udržiavaniu modelu v optimálnom náklone podľa
letovej rýchlosti a požadovaného polomeru zákruty. Výškovkou model udržujete
vo vodorovnom lete a zatáčate. Ak by ste zvolili príliš veľký náklon nezodpoveda-
júce rýchlosti modelu, bude treba na dosiahnutie vodorovného letu príliš veľká vý-
chylka výškovky, ktorá rýchlosť modelu ďalej zníži, čo môže spôsobiť pád modelu.
Pri vylétávání zo zákruty vracajte smerovku do neutrálnej polohy, podľa potreby
„kontrujte" výchylkou na opačnú stranu, krídelkami vyrovnávejte náklon a po-
voľujte pritiahnutie výškovky.
Ak sa pozriete na obrázok s grafickým znázornením preletu zákrutou, iste si
všimnete, že modelu najprv nejakú chvíľu trvá, ako začne zatáčať. A tiež, že pri
vylétávání zo zákruty je potrebné náklon začať vyrovnávať skôr, ako predok mo-
delu mieri smerom, v ktorom má model letieť po skončení zákruty.
Pozor: Aby lietadlo mohlo letieť, musí mať oproti okolitému prostrediu (voči
vzduchu, nie zemi!) určitú minimálnu rýchlosť (tzv. pádovú rýchlosť). To zname-
ná, že pri lete po vetre musí mať lietadlo oproti zemi väčšiu rýchlosť, aby mohlo
letieť, ako je tomu vo chvíli, keď letí proti vetru. To je tiež dôvod prečo sa štartuje a
pristáva vždy proti vetru - lietadlo môže mať oproti zemi menšiu rýchlosť, a pred-
sa bezpečne letí!
Začiatočníkom sa často stáva, že ich vyľaká zrýchlenie modelu pri lete po vetre
a snaží sa model spomaliť pritiahnutím výškovky. Dôsledkom môže byť spoma-
lenie modelu na úroveň alebo dokonca pod pádovú rýchlosť (hovorí sa tomu aj
„preťaženie"), čo sa prejaví pádom modelu pri pokuse o prechod do zákruty proti
vetru. Ak máte bezpečnú výšku, nie je všetko stratené, ale pri priblížení na pri-
státie (keď sa súčasne sťahuje plyn) je to jedna z častých príčin havárií modelov i
skutočných lietadiel.
Návrat do pria-
meho letu
Udržujte stály
náklon, rých-
losť a výšku
Zatáčenie
Vľavo
Vpravo
Hore
Dole
Vľavo
Vpravo
Vytrimovanie za letu
Teraz už viete, ako model riadiť, zostáva ešte jemne doladiť nastavenie
neutrálnych polôh kormidiel. Uveďte model do priameho letu bez motora.
Ak sa model s ovládačom smerovky v stredovej polohe stáča do jedného
smeru namiesto priameho letu, vyrovnajte pomocou trimu pod ovládačom
smerovky. Ak sa krídlo modelu nakláňa na jednu stranu, vyrovnajte vychýle-
ním trimu krídeliek na opačnú stranu. Model tiež musí letieť usporiadane - tj
letieť stálou rýchlosťou, nezpomalovat ani nezrychlovat. Prípadné odchýlky
napravte pomocou trimu výškovky. Nájdenie správneho neutrálu krídeliek a
smerovky vyžaduje odlíšenie toho, kedy je náklon alebo zatáčanie modelu
spôsobené nedokonalosťou modelu v smere priečnej a pozdĺžnej osi. Inak sa
môže stať, že síce dosiahnete to, že model letí rovno a bez náklonu, ale trup
modelu je oproti priamemu smeru stočený do strany - model letí „bokom".
V takom prípade je potrebné upraviť výchylku trimu smerovky tak, aby trup
modelu mieril v smere letu a náklon „dorovnať" trimom krídeliek. (To ich ďal-
ší dôvod, prečo úvodný let a vytrimovanie zveriť skúsenému pilotovi.)
Čo robiť, ak je potrebná výchylka trimu veľká?
Ak je potrebná výchylka trimu krídeliek, výškovky alebo smerovky väčšia,
ako cca 1/4 rozsahu pohybu páčky trimu na jednu alebo druhú stranu, odpo-
rúčame model dotrimovat mechanicky úpravou dĺžky tiahla. Veľká výchylka
trimu na jednu stranu totiž obmedzuje „užitočnú" výchylku kormidla na túto
stranu. Po pristátí s vytrimovaným modelom ponechajte pohonný akumulá-
tor pripojený a označte si polohu výchylky kormidla v neutráli napr. na kúsok
papiera vsunutý medzi kormidlo a stabilizátor. Trim daného kanála vráťte do
stredovej polohy, uvoľnite vidličku na páke kormidla a tiahlo podľa potreby
skráťte alebo predĺžte zaskrutkovaním alebo vyskrutkovaním vidličky. Vidlič-
ku opäť nasaďte a pri ďalšom lete overte správnosť vytrimovanie.
Motorový a bezmotorový let
Model už máte spoľahlivo nastavený pre kĺzavý let bez motora. Ak zapnete
motor, môže mať model na plný plyn tendenciu nadmerne vzpínať predok.
Tomu sa u motorového vetroňa nedá nikdy úplne zabrániť a je treba jedno-
ducho počítať s tým, že po spustení motora ponecháte modelu krátku chvíľu,
aby nabral rýchlosť a potom bude pravdepodobne potrebné ho potlačením
výškovky udržiavať v primeranom stúpaní. Môže sa ale stať, že model správ-
ne vytrimovaný pre kĺzavý let sa vzpína príliš alebo naopak sa mu nechce
stúpať. Tu pomôže zmena osi ťahu pohonnej jednotky. Vyosením motora
dole potlačíme nadmerné vzpínanie v motorovom lete, zmenšením vyosení
nadol (motor je mierne vyosenie nadol už „z továrne") dosiahnete opaku.
Opatrne odstráňte vrtuľu, odskrutkujte motor a medzi motor a motorovú
prepážku vložte podložku.
Lietanie s motorovým vetroňom a smer vetra
Už viete, že sa vzlieta a pristáva zásadne proti vetru. Počas letu sa snažte model
udržiavať skôr v priestore proti smeru vetra - to je preto, aby ho hodný vietor
priniesol na pristátie až k vám - a to aj bez použitia motora. S motorovým vet-
roňom s elektrickým pohonom sa bežne (ale nesprávne) lieta tak, že sa vylieta
takmer všetka energia uložená v akumulátoroch, a na pristátie sa ide kĺzavým
letom až vo chvíli, kedy ochranný obvod v regulátore otáčok odpojí pohonný
motor (napájanie serv a prijímača zostáva zachované) alebo výkon motora už
nepostačuje pre stúpanie. Tento spôsob, kedy si neponecháte žiadnu rezervu
napr. pre opakovanie pristátie, je veľmi nešetrný k pohonnému akumulátoru,
skracuje výrazne jeho životnosť. Zvyknite si pristávať hneď potom, čo spozoru-
jete, že výkon motora klesá („vädne") v dôsledku poklesu napätia akumulátora.
Krok 3: Pristátie
Pred začatím pristávacieho manévru musí model letieť vodorovne s krídlom
rovnobežným so zemou. Pristáva sa samozrejme v bezmotorovom lete s ply-
nom stiahnutým úplne dole. Nechajte model zostupovať len pod miernym
uhlom; ak klesá príliš prudko, pritiahnite ľahko výškovku. Model spomalí a
uhol klesania sa zmenší. Okamžite potom vráťte ovládač výškovky do stre-
dovej polohy a pokračujte v miernom zostupe do výšky asi 5 metrov nad ze-
mou. S výškovkou pracujte jemne, s citom, nezabúdajte na nebezpečenstvo
straty rýchlosti, po ktorej hrozí strata ovládatelnosti modelu a pád. Znovu
kontrolujte, či je krídlo rovnobežné so zemou a pokračujte v zostupe. Tesne
pred dotykom so zemou jemne pritiahnite výškovku, čím trup modelu zrov-
náte vodorovne so zemou (tomu sa hovorí podrovnanie) a posaďte model
jemne na pristávaciu dráhu. Vyžaduje to opäť trochu cviku, ale vy to určite
čoskoro zvládnete.
Pri pristávaní sa nesnažte o prudké zákruty o veľkom náklone. Je lepšie, ak
bezpečne, aj keď treba trochu tvrdo, pristanete po vetre, ako ak sa model
po krídle zrúti z výšky 2-3 m. Je tiež dobré pristávať čo najbližšie k sebe („k
nohe"), pretože tak model najlepšie vidíte a najbezpečnejšie ho riadite. Na
druhú stranu je lepšie sa prejsť „o pár ulíc ďalej" a priniesť model vcelku, ako
vysávať penové guľôčky pri nohách.
Po pristátí dojdite (stále so zapnutým vysielačom!) k modelu, odpojte po-
honný akumulátor od regulátora otáčok. Až potom môžete vypnúť vysielač.
Blahoželáme - teraz už viete ako na to!
6