Pelikan Daniel MT-180H Bauanleitung Seite 28

sa vychyľuje aj príslušné kormidlo. Potrebné výchylky pák ovládačov sú
väčšinou len veľmi malé, nie doraz-doraz.
Výškovým kormidlom (výškovkou) ovládate model vo zvislej rovine;
jemným pritiahnutím ovládača výškovky k sebe dosiahnete stúpania mo-
delu, naopak jemným potlačením ovládače od seba klesania. Vetroň však
nie je schopný trvalo stúpať len v dôsledku vychýlenia výškovky, potre-
buje k tomu energiu. Tú mu dodáte švihom pri štarte a za letu potom už
len za cenu straty výšky, kedy necháte najprv model zrýchliť v zostupnom
letu - a potom s ním môžete vykonať napríklad premet. Inak model začne
strácať rýchlosť, a ak by ste včas nezasiahli, mohol by sa zrútiť práve v
dôsledku straty rýchlosti.
Smerovým kormidlom (smerovkou) pri modeli bez priečneho riade-
nia krídelkami ovládame nielen zatáčanie, ale aj náklon modelu. Za nor-
málnych okolností model letí priamo bez náklonu s krídlom vodorovne.
Zákrutu naopak model prelieta v náklone - pre každú rýchlosť a polomer
zákruty existuje určitý optimálny náklon, kedy model stráca minimum
energie - to je u vetroňa obzvlášť dôležité - strata energie znamená stratu
výšky a skrátenie doby letu. Čím väčšia je rýchlosť modelu a menší polo-
mer zákruty, tým musí byť náklon vyššia. So SLINGom mini budete lietať
len veľké ploché zatáčky o malom náklonu, ktorý určite neprekročí 45
stupňov - a väčšinou to bude menej.
Ak vychýlite ovládač smerovky na jednu stranu - napr. doľava - stane
sa toto: model sa nakloní doľava, začne len neochotne zatáčať vľavo a
začne klesať. To je oi. spôsobené tým, že ako náhle sa smerovka vychýli
zo zvislej roviny, začne zároveň pôsobiť ako výškovka - a to ako výškovka
vychýlená dole, potlačená, nútiaci model klesať. Dôvodov, prečo model v
náklone a zákrute klesá, je viac: efektívna plocha krídla (zvislý priemet
krídla do vodorovnej roviny) v náklone je nižšia, než efektívna plocha
krídla vo vodorovnej polohe, takže krídlo dáva nižší vztlak (tým nižšia,
čím vyššia je náklon ); v zákrute je tiež potrebné prekonávať zotrvačné
sily, ktoré model núti pokračovať v pôvodnom priamom lete atď. - bolo by
to na dlhé rozprávanie, tu nám ide len o opis toho, ako sa model v zákrute
Koordinovaná levá zatáčka
Přímý vodorovný let
Přímý vodorovný let
Pohyby směrovky a výškovky
Směrovka
Výškovka
riadi. Prelet zákruty preto vyžaduje aj prácu s výškovkou - musíme ju mi-
erne pritiahnuť, aby model zákrutu prelietal bez zbytočnej straty výšky.
Pritiahnutie výškovky u nakloneného modeli má však ešte ďalší účinok,
pretože naklonená výškovka pôsobí tiež ako smerové kormidlo - našťastie
nám pritiahnutá výškovka pomáha zákrutu „točiť". V skutočnosti je to
tak, že smerovku skôr než k zatáčaniu používame na uvedenie modelu do
náklonu a udržiavanie modelu v optimálnom náklone podľa letovej rých-
losti a požadovaného polomeru zákruty; výškovkou model udržiavame vo
vodorovnom lete a zatáčame.
Ak by sme zvolili príliš veľký náklon nezodpovedajúci rýchlosti modelu,
bude potrebné pre dosiahnutie vodorovného letu príliš veľká výchylka
výškovky, ktorá rýchlosť modelu ďalej zníži, čo môže spôsobiť pád mo-
delu. Preleteli sme už zhruba 3/4 oblúku zákruty a je čas začať myslieť na
prechod do priameho letu. Vraciame smerovku do neutrálu, potom ju vy-
chýlime na opačnú stranu (v našom príklade doprava) aby sme vyrovnali
náklon modelu („kontrujeme"). Len s miernym oneskorením vraciame do
neutrálu tiež výškovku.
Ak sa pozriete na obrázok s grafickým znázornením preletu zákrutou,
iste si všimnete, že modelu najprv nejakú chvíľu trvá, než začne zatáčať.
A tiež, že pri vylietávaniu zo zákruty treba náklon začať vyrovnávať skôr,
než predok modelu mieri smerom, v ktorom má model letieť po ukončení
zákruty. Medzi bodmi B a C sú výchylky znázornené prerušovanou čiarou
- nedá sa totiž presne povedať, aké výchylky budú potrebné pre udržanie
stáleho náklonu a vodorovného alebo len mierne klesavého letu (v bez-
motorovom lete). Niektorý model môže držať „ako pribitý", iný môže mať
tendenciu zväčšovať náklon („uťahovať zákrutu") alebo naopak náklon
zmenšovať a zo zákruty „vyplavávat". Je to ako u áut - niektoré sú pre-
táčavé, iná nedotáčavé.
Vyššie popísanému sa hovorí „koordinovaný prelet zákrutou" - model drží
„optimálnu stopu" a nestráca neúmerne rýchlosť ani výšku - k tomu tiež
vyžaduje presnú koordináciu pohybov kormidiel. A práve táto koordinácia
pohybov je hlavným úskalím pri výučbe lietania - človek sa proste nerodia
s potrebnými reflexami. Ďalším problémom je ovládanie smerovky - je
prirodzené a jednoduché, ak letí model od vás. Ale ak letí proti vám, mu-
síte sa naučiť pohybovať smerovkou v opačnom smere - je to, ako keby ste
s autom cúvali polovicu doby jazdy. Nie je to zložité, ale bude to vyžadovať
niekoľko letov, než vám potrebné reakcia „prejdú do krvi", a vy nebudete
musieť premýšľať, čo je doprava alebo doľava a čo nahor alebo nadol.
Vytrimovanie za letu
Teraz už vieme, ako model riadiť, zostáva ešte jemne doladiť nastavenia
Návrat do přímého letu
neutrálnych polôh kormidiel. Uvedieme model do priameho vodorovné-
ho letu presne proti vetru. Ak sa model s ovládačom smerovky v stredovej
polohe stáča napr. doľava namiesto priameho letu, vyrovnajte stlačením
Udržujte stálý
pravej časti tlačidla trimu pod ovládačom smerovky. Model tiež musí kĺzať
náklon a výšku
usporiadane - tj. letieť stálou rýchlosťou, nespomalovať ani nezrýchľovať,
nehúpať. Prípadné odchýlky napravte pomocou trimu výškovky.
POZOR: Aby lietadlo mohlo letieť, musí mať oproti okolitému prostrediu
(voči vzduchu, nie zemi!) určitú minimálnu rýchlosť. To znamená, že pri
lete po vetre musí mať lietadlo oproti krajine väčšiu rýchlosť, aby mohlo
Naklonit doleva
letieť, než je tomu vo chvíli, keď letí proti vetru. To je tiež dôvod, prečo sa
štartuje a pristáva vždy proti vetru - lietadlo môže mať oproti zemi men-
šiu rýchlosť, a predsa bezpečne letí!
Vlevo
Začiatočníkom sa často stáva, že je vyľaká zrýchlenie modelu pri lete po
Vpravo
vetre, a snaží sa model spomaliť pritiahnutím výškovky. Dôsledkom môže
Nahoru
byť spomalenie modelu na úroveň alebo dokonca pod pádovú rýchlosť
Dolů
(hovorí sa tomu tiež „pretiahnutie"), čo sa prejaví prosednutím alebo do-
konca pádom modelu pri pokuse o prechod do zákruty proti vetru. Pokiaľ
máte bezpečnú výšku, nie je všetko stratené, ale pri priblížení na pristátie
je to jedna z najčastejších príčin havárií modelov aj skutočných lietadiel.
Krok 3: Pristátie
Pred začatím pristávacieho manévru musí model plynulo kĺzať s krídlom
rovnobežným so zemou. Nechajte model zostupovať len pod miernym
uhlom; ak klesá príliš prudko, pritiahnite ľahko výškovku. Model spoma-
28