Pokyny Pre Čistenie - Bresser Skylux 70/700 Bedienungsanleitung

11. Držiak na smartphone:
Nebezpečenstvo vecných škôd!
Uistite sa, že dobre opraviť svorky Pri inštalácii držiaka, aby sa
zabránilo pádu smartphone.
Bresser GmbH nepreberá žiadnu zodpovednosť za škody spôso-
bené nesprávnym zaobchádzaním samotného zariadenia alebo
na alternatívne zariadenia (optika, chytré telefóny, atď.)
12. Manipulácia – rozloženie:
Po dúfame zaujímavom a úspešnom pozorovaní odporúčame,
celý teleskop uschovať v suchej a dobre vetranej miestnosti. U
niektorých modelov teleskopov je možné odmontovať aparát a
statív jednoduchým odskrutkovaním. V takomto prípade zostanú
nastavenia uložené. Nezabudnite nasadiť ochranné krytky na
otvor tubusu a na hrdlo okulára. Aj všetky okuláre a optické časti
príslušenstva uschovajte do príslušných obalov.
i
TIP!
Pre astronomické pozorovanie sa reverzná
šošovka nehodí. Pracujte so zenitovým zrkad-
lom a okulárom. Pre pozorovanie zeme a prírody
môžete použiť reverznú šošovku s okulárom.
POKYNY pre čistenie
Váš teleskop je hodnotný optický prístroj. Preto by ste mali zabrá-
niť, aby prišiel do styku s prachom alebo vlhkosťou. Zabráňte
tomu, aby na šošovkách ostali odtlačky prstov.
Aby sa do teleskopu dostala nečistota alebo prach, najprv ich
odstráňte mäkkým štetcom. Ešte lepšie sa hodí stlačený vzdu-
ch z rozprašovacej nádoby ! Potom očis-tite znečistené miesto
mäkkou, nechlpatou handrou. Odstráňte odtlačky prstov na optic-
kých plochách, najlepšie nechlpatou mäkkou handrou, na ktorú
nanesiete trochu čistiaceho liehu z lekárne. Prístroj nečistite príliš
často. Použitie liehu a/alebo štetca vo vysokej miere môže vyvolať
poškodenie špeciálnej úpravy povrchovej vrstvy optiky.
Ak sa Vám teleskop znečistil zvnútra alebo sa dnu dostala
vlhkosť, nepokúšajte sa ho očistiť sami, ale v takomto prípade
využite našich odborných predajcov prípadne servis Lidl Service
Center uvedený v tomto návode.
Dodatok
1. Možné objekty pozorovania
Tu je uvedených niekoľko veľmi zaujímavých nebeských telies a
hviezd. Na prísluš-ných obrázkoch na konci návodu vidíte, ako
môžete objekt Vašim teleskopom vidieť, pomocou dodaných
okulárov pri dobrých podmienkach viditeľnosti:
Mesiac (obr. 21)
Mesiac je jediná prirodzená družica zeme
Obežná dráha: približne 384.400 km od zeme
Priemer: 3.476 km
Vzdialenosť: 384.401 km
Mesiac je známy od prehistorickej doby. Po slnku je to druhý naj-
svetlejší objekt na oblohe. Pretože mesiac obehne okolo zeme
raz za mesiac, mení sa neustále uhol medzi zemou, mesiacom a
slnkom, toto je vidieť na cykloch fáz mesiaca. Čas medzi dvoma
po sebe nasledujúcimi novmi je asi 29,5 dňa (709 hodín).
Súhvezdie ORION / M42 (obr. 22)
Rektascencia: 05:32.9 (hodiny:minúty)
Deklinácia: -05:25 (stupne:minúty)
Vzdialenosť: 1.500 svetelných rokov
So vzdialenosťou približne 1500 svetelných rokov je hmlovina
Orion (M42) najsvet-lejšia difúzna hmlovina na oblohe – viditeľná
voľným okom, a vďačný objekt pre tele-skop v každej veľkosti, od
najmenších terestických ďalekohľadov až po najväčšie teleskopy
v observatóriách a Hubblov Space Telescope.
Ide o hlavnú časť veľmi rozsiahleho mračna pozostávajúceho z
vodíka a prachu, ktoré sa rozprestiera viac ako 10 stupňami nad
polovicou súhvezdia Orion. Rozloha tohto veľkého mračna je
viac sto svetelných rokov.
Súhvezdie Lýry / M57 (obr. 23)
Rektascencia: 18:51.7 (hodiny:minúty)
Deklinácia: +32:58 (stupne:minúty)
Vzdialenosť: 4.100 svetelných rokov
Známa prstencová hmlovina M57 v súhvezdí Lýry sa často ozna-
čuje ako prototyp planetárnej hmloviny, patrí k nádherným kusom
slnečnej oblohy na severnej pologuli. Novšie výskumy ukázali, že
najpravdepodobnejšie ide o prstenec (torus) z bledo svietiacej maté-
rie, ktorý obklopuje centrálnu hviezdu (viditeľný len väčším telesko-
pom), a nie o guľovitú alebo elipsovitú plynovú štruktúru. Ak by
sme prstencovú hmlovinu posudzovali zboku, blížila by sa hmlovine
Dumbell M27. U tohto objektu sa presne pozrieme na pól hmloviny.
Súhvezdie Líšky / M27 (obr. 24)
Rektascencia: 19:59.6 (hodiny:minúty)
Deklinácia: +22:43 (stupne:minúty)
Vzdialenosť: 1.250 svetelných rokov
Dumbellova hmlovina M27 alebo Hantelova hmlovina v súhvezdí
líšky bola prvá pla-netárna hmlovina, ktorá bola vôbec objavená.
12. júla 1764 objavil Charles Messier novú a fascinujúcu skupinu
objektov. Objekt vidíme skoro presne z jeho ekvatoriálnej roviny.
Ak by ste sa na hmlovinu Dumbell pozerali z jedného z pólov,
pravdepodobne by mala tvar prstenca a približovala by sa prs-
tencovej hmlovine M57.
Tento objekt je dobre viditeľný pri dobrých poveternostných pod-
mienkach s malým zväčšením.
- 44 -